Hlava/hlavy

Ide mi prasknut hlava.Niektoré stavy tela i duše su slušne neznesiteľné. Kohovie prečo. Teda ktohovie prečo to je tak zariadene, že utrpenie a starosti sú v našich životoch zakorenené tak tuho, asi ako Internet Explorer vo Windows XP (to mal byť vtip...).Najväčšia psina na tom je, že mnohé z toho si spôsobuje človek sám (sebe), akoby to bolo niečo ako povinne voliteľný predmet - môžem si vybrať formu ale nevyhnem sa tomu.Keď sa nad tým zamyslím, ide vlastne o obrovskú schopnosť resp. danosť ľudského jedinca - veď ktorý iný tvor môže sposobiť brnenie vlastných nervových synapsií len kvôli tomu, že dnes je utorok (opýtajte sa psa na utorky...) a že zatra majú byť odovzdané štatistiky (opýtajte sa psa na štatistiky...).Čiže pokiaľ vylúčime fyziologické faktory (hluk, namáhavá práca, 3-hodinový detský plač a pod.), zostáva nám ešte slušná paleta toho, čo vieme urobiť sami sebe len vďaka psychyckej predispozícii. Pritom nezáleží na tom, či je to dôsledok vlastnej precitlivenosti, poriadkumilovnosti, pedantnosti, neschopnosti, zakomplexovanosti, mentálnej nestability a iných desiatok -sti alebo ci je príčina v cudzej precitlivenosti, poriadkumilovnosti, pedantnosti, neschopnosti, zakomplexovanosti, mentálnej nestability a iných desiatok -sti.Uvedomme si, aká neskutočná variabilita a pestrosť nás v tomto smere stretáva a formuje naše denné žitie. Aký by bol život úžasne nudný a fádny, na čo by sme sa vyhovárali, na čo by sme si sťažovali, ako primitívne jednoducho a plytko by sme museli len tak prejsť životom.Osobne si myslím, že toto je skutočný dar, ktorý nám dal lona náš tvorca (Boh, Darwin, E.T., Gaia, náhoda atď.) Nemali by sme ho znevažovať, práve naopak - treba si ho užiť v plnej miere a s maximálnym uvedomením.AmenP.S.: no ale teraz uz si fakt musim ist dat ibuprofen... ;-)